Istý muž vyrozprával skúsenosť zo života:
             „Vždy som sa snažil byť dobrým otcom a manželom. So svojimi deťmi som bol kamarát, venoval som im veľa času. Voči manželke som sa správal ohľaduplne a láskavo, pravidelne sme sa spolu modlievali. Boli sme vo farnosti takou „vzorovou“ rodinou.
            Keď sme raz boli s priateľmi na večeri, priateľ ma upozornil, že sa správam voči manželke akoby bola vzduch. Zabával som všetkých, o ňu som však ani nezavadil pohľadom. Ona vtedy na moju hanbu prezradila, akou osamelosťou už roky trpí v našom manželstve.
            Ostal som otrasený. Vôbec som netušil, že naše stretnutie s priateľmi naberie tento smer. Áno, je pravda, že sa pokúšala o svojej prázdnote niekoľkokrát hovoriť, ale ja som ju púšťal jedným uchom dnu a druhým von. Myslel som si, že to, čo robím pre ňu a pre rodinu a to, že ju ľúbim, musí predsa stačiť. Nakoniec sa uzavrela. Najhoršie to medzi nami bolo vtedy, keď deti odišli na prázdniny k starým rodičom. Vtedy sme si zrazu nemali čo povedať a žili sme vedľa seba ako dvaja cudzí ľudia. Ja som sa odvtedy začal viac angažovať v službe vo farnosti, kde som sa cítil byť užitočný, a vedel som, že iní si moju prácu vážia. O tom, čo manželka cíti a prežíva, sme nehovorili takmer vôbec.
            Nedávno som mal prednášku o manželstve, kde som rozoberal 5. kapitolu z listu Efezanom - o tom, že muž má milovať svoju manželku ako Kristus miluje svoju Cirkev. Moji priatelia tiež na tejto prednáške boli prítomní. Teraz som sa cítil pred nimi ako klamár a pokrytec.
            Hneď v ten deň som sa rozhodol, že začnem odkaz z listu Efezanom napĺňať v našom manželstve. Každý deň som si vyhradil pol hodinu času, kedy som odložil noviny, vypol som televíziu a spýtal som sa manželky, aký mala deň. Spočiatku odpovedala opatrne, akoby mi nedôverovala, postupne však začala hovoriť aj o svojich pocitoch, myšlienkach. Trpezlivo som ju počúval a zdržal som sa vlastných pripomienok. Nechal som ju „vyhovoriť sa“. Nepopieram, zo začiatku to bola pre mňa obeta, ale teraz, keď vidím, ako sa opäť do nášho vzťahu vrátila láska, dôverná a oboch obohacujúca, svoje rozhodnutie a námahu neľutujem.“
            Je zvláštne, že my, kresťania, dokážeme tráviť roky čítaním a štúdiom Božieho Slova, a predsa v zásadných postojoch života môžeme ostať nedotknutí, nezmenení. Vedomosti, žiaľ, nemusia automaticky viesť k duchovnému rastu kresťana. Muž, ktorý vyrozprával svoje svedectvo, presne poznal obsah listu Efezanom a vedel ho aj správne vyložiť, a predsa jeho manželský život chátral a potreboval uzdravenie.
            Keď poznávame Bibliu, nehľadajme v nej len doplnenie si vlastných vedomostí – i keď i to je potrebné. Snažme sa viac ako do šírky poznávať Božie Slovo do hĺbky. Lebo poznávanie do šírky dáva poznať NIEČO, zatiaľčo poznávanie do hĺbky nám dáva poznať NIEKOHO. To, že čítame Božie Slovo správnym spôsobom, bude viditeľné v rastúcej láske, ktorú budeme schopní rozdávať.

Never tomu, že viac vedomostí ti pomôže vyrásť v Bohu. Prikladaj malú cenu knihám, pretože keby si vedel naozaj čítať, jediná kniha by ťa priviedla k svätosti.
                                                                                                                                  brat Efraim